... sen

V úprimnej spoločnosti bolo cisárovi Akbarovi dobre a dýchalo sa mu ľahšie, nuž rozhodol sa trochu požartovať s Bírbalom.

„V noci na včerajšok sa mi prisnil čudný sen,“ vraví.„Snívalo sa mi, že som spadol do suda s voňavým olejom. Bol to veru príjemný pocit . . . Aj ty si sa mi prisnil, Bírbal. Ba či uhádneš, do čoho si spadol ty?“
„Nemám ani potuchy.“
Akbar sa smeje potmehúdsky.
„Do veľmi smradľavej hnojnice.“
„Podivná vec a aká náhoda,“ odpovedal Bírbal. „Aj mne sa prisnil na včerajšok podobný sen, lenže s pokračovaním.“
„S akým pokračovaním?“ čuduje sa cisár.
„Prisnilo sa mi, že som musel oblizovať ja vás, môj vládca....... a vy mňa.“
„Akurát!“ stačil povedať cisár a potom sa naschvál veľmi rozkašlal.

Keď prestal, len tak pohodil:
„Občas si, Bírbal, nevychovaný. Nepoznáš dvornú etiketu.“
„Vznešený vládca, za to ja nemôžem. Bol som dobre vychovaný, ale v poslednom čase ma veľmi ovplyvňuje moja spoločnosť.“

Akbar sa až po chvíli domyslel, kam Bírbal mieri. Smutne sa pousmial. Pichľavé slová sa ho dotkli. Výsmešok pobadal na básnikovej tvári. Ťažko vzdychol, ľahol si a bez slova sa celý prikryl.